Román Fénix: kapitola 22

Marek Verák vedel vždy, ako donútiť človeka vypovedať. Ako priznať aj to, čo nespáchal. Bol si istý svojim tromfom v rukáve hneď, keď červenovlasú podozrivú pchal do cely za mreže. „Zhnije tam aj so svojou kundou neumytou…“ chechtal sa, kým ho Mária pohľadom neuzemnila.

„Vy ženy ste strašné kurvy niekedy.“

„Čo mám povedať potom ja o vás?“

„Keby si nebola taká namyslená, dávno by si spravila poriadok s tými vašimi pyskami. Všetkými.“

„No dovoľ…?!“

Marek si bol istý, že vraha f chytil. Že za obete režimu demokracie môže mladá satanistka, ktorá sa ničomu nebránila. Všetky vraždy poprela, nepoprela ale, že mala pravidelný sex. To Marekovi k výpovedi stačilo. Založil do kartotéky posledný spis, označený f a uskladnil ho do archívu. „Máme vyriešený prípad, Majka.“ pľasol sa po mastnom bruchu a pozeral na rub karty o sériovom košickom vrahovi f ako na zázrak.

„Vieš, že ona nebola pri chytaní tých… ostatných?“

„No a čo.“ Pre Mareka to bola nepodstatná, zabudnuteľná maličkosť. „Jebe s nimi a vylizuje im smotánku priamo zo žaluďov, tak nech s nimi trpí.“

„Foter toho chlapca na teba môže pokojne poslať políciu.“

Zasmial sa. „Počúvaš sa? Vraj políciu. A čo som ja?! Nie som policajt?“

„Verák, ty si hovädo…“

Marek zavrel ústa skôr, ako mohol niečo povedať. Tak si na niečo spomenul. Tie slová už niekde počul. „Si už ako moja žena. Tá mi niečo podobné tiež povedala dnes ráno.“

„Mala pravdu… už nielen vyzeráš, ale sa tak aj správaš. Veď sa len zamysli nad sebou.“ nastavila ukazovák. „Myslíš si, že si vyriešil prípad, ale on možno nie je hotový. Čo ak máš niekoho iného? A ďalej,“ k ukazováku pridala prostredník, „tvoje správanie je dôkazom toho, že si sa zbláznil. Že si namýšľaš, že ťa povýšia. Preto, že si to myslíš… nemusíš byť povýšený, nechápeš to?“

„Choď do riti, Maja. Ak by som chcel, poslal by som na ňu hocikoho a hocikedy. A priznala by sa. Dostal by som z nej to priznanie, aj keby to nebola pravda.“

„Trvám na svojom.“ kolegyňa sa otočila k dverám skladu a nechala Mareka civieť do dokladov. „Skús to zmeniť.“ Tak sa stratila na3502 dlhej chodbe.

„Veď uvidíme!“ zavolal za ňou Marek. „Uvidíme, čo povie potom, keď na ňu pošlem Deža s bratom! Uvidíme…“ zopakoval pre seba. „Dá mi priznanie také, aké potrebujem. Aj Maja sa upokojí, aj papiere budú v poriadku.“ Mňa povýšia a Maja bude závidieť, dopovedal pre seba a tresol z dverami tak, že sa ozvena prehnala celou kriminálkou.

Rozzúrený vyštartoval uličkou k väzenským celám a pokrikom si nechal otvoriť vstupné zamrežované dvere. „Tááák!“ zreval na červenovlasú chuderu, oblečenú vo vypratej väzenskej uniforme, ktorá sa práve ubytovala. „Táák, ty…!“ zopakoval a oprel sa rukami o mreže, pozorujúc ju ako v zoo. „Tak ty, kurvička jedna, mi dáš to svoje priznanie na papieri, či sa ti to páči, alebo nie…!“

Neodvážila sa povedať ani slovo. Civela na policajta ako na zjavenie a zamrvila sa nepohodlnej posteli.

„Otvorte celu!“ zreval Verák a odstúpil sa, aby vrátnik mohol otvoriť mreže. Tak ho poslal preč. „Moja zlatá…“ zašepkal, „aby si vedela, ako to s takými kurviskami chodí na takej kriminálke… doprajem ti toho pôžitku.“ Nato sa nahol k vrátnikovi pri vstupných dverách. „Otvor celu Deža Billého a jeho brata.“

Zamyslený pohľad vrátnika si preme558ral Mareka od kolien k hlave. „Myslíte tých ci… tých násilníkov?“

„Tých.“ potvrdil Marek a zaškľabil sa na prekvapené dievča. „Čaká ťa šou, na ktorú v živote nezabudneš, moja milovaná. Zapamätá si to tvoje telo a…“

„Pán Verák, ale to je trestné…“

Marek sa otočil k vrátnikovi. „Keď ma nechceš najebať, tak sprav, čo ti vravím, lebo ťa degradujem a budeš vyjebaným pochôdzkárom, kokot!“

Vrátnik, už bez slov, odišiel. Ani za dve minúty priviedol spútaných, dvoch tučných cigánov, potetovaných po tele nevydarenými nápismi vlastného jazyka.

„Vy dvaja…“ vrčal veliteľsky Marek, „ukážete mi, začo ste tu. Hneď a na tejto kurve.“

Cigáni sa na seba pozreli a prehovoril ten, ktorý bol o niečo širší. „Pán policajt, ale my sme tu nevinne.“

„Netáraj. Ste tu, lebo ste mrdky nechávali vylepené na ksichtoch ako svätú pannu!“

„Ale…“

„Nechcem nič počuť, kurva! Urobíš čo ti vravím, lebo s tvojim čiernym bratom ostaneš hniť na večné veky!“

Cigáni sa na seba pozreli. Marek ich popchal do cely a zavrel za nimi. Dlho neváhali a Mareka počúvli na slovo. Vyzliekli si väzenské nohavice a pozreli sa za červenovlasým dievčaťom, ktoré sa medzitým šlo schovať do kúta.

„Pridrž ju, Ali.“ povedal tučnejší, ktorý sa podľa všetkého volal Dežo.tumblr_n91i8d2LkA1tef03oo1_500

Ali počúvol staršieho brata a chytil dievča za zápästia. Darmo sa zmietalo, na silu Aliho sa dala prirovnať k malej rybičke. Ali poľahky nohou roztiahol jednu z tých jej a Dežo, ktorý si medzitým nadhonil obrovského vtáka, pristúpil k červenovlasej s vražedným pohľadom. Bez slova si naslinil dlaň, roztrhol jej nohavice pri vyzliekaní a mastnou dlaňou prešiel po rozkroku. Tak jej ho bez opýtania vrazil. Skríkla. Vylepil jej hlučné zaucho, napriahol sa a vrazil znova. Silnejšie. Tak zas a zas. Krik neprestával a Marek pri mrežiach začal do taktovania pohmkávať americkú hymnu. Ali, ani o tri minúty vrážania a kriku, nastokol si červenovlásku zozadu. Tá zrevala od bolesti. Marek prestal udierať rytmus prstami a pridal celé päste. „Len jej dajte, chlapci. Poriadne natvrdo.“

Dežo schmatol dievča za plecia a strhol ju na kolená. Upchal jej ústa obrovským vtákom a vlasmi ju pritiahol ku koreňu. Z očí vytryskli slzy. Dievča začalo vybaľovať obsah žalúdka priamo pred seba, začo dostala od Deža poriadnu facku. Tak sa prehla dopredu a Ali jej znova zapchal vtáka do zadku a opakovane jej ho tam vrážal, až kým sa jej nepodlomili lakte a dievča takmer neomdlelo.

Dežo sa otočil k Marekovi Verákovi, ktorý to všetko pokojne sledoval. „Hádam by to aj… stačilo… nie? Pán… policajt.“

„Nie, kurva.“ zaškrípal Marek zubami. „Povedal som natvrdo, tak ju pretiahni ako poriadnu čubku.“

Dežo si teda ľahol na zem a nastokol si dievča na koníka. Ali ju začal prirážať a dáviace dievča, či chcelo alebo nie, muselo hopsať na obrovskom čiernom penise, plnom kučeravého porastu. Tak sa vymenil s bratom a keď jej pretrel ústa, strčil jej vtáka do nich znova. Znova na doraz.

Chvíľu trvalo, kým sa Dežo vystriekal na dievča a polepil jej ústa cigánskym semenom. Chvíľu trvalo, kým si ho utrel do jej červených vlasov. Chvíľu trvalo aj Marekovi Verákovi, kým sa dochechtal z toho, čo práve videl. Chvíľu trvalo aj to, kým si uvedomil, že dievča, napichnuté na úde Aliho, začalo krvácať z pošvy. Dežo sa znova pozrel na policajta, ale ten ho pohľadom umlčal. Nechal, nech dievča trpí, kričí, osemenené cigánskym údom, skáčuc na cigánskom úde brata. Až kým sa jej nezačali privierať viečka a nezačala od bolesti omdlievať. Až vtedy prikázal Marek Alimu zjemniť rytmus a prikázal vrátnikovi otvoriť mreže. Ten otvoril bez slova, ale výraz jeho tváre hovoril za veľa. Marek pristúpil k dievčaťu a dal jej otcovské hlučné zaucho.tumblr_naxup8zwgo1r9x1k6o1_400

„Tak čo, kurvička, budeš konečne hovoriť tak, ako ti poviem, alebo nie?!“

Poloomdleté dievča prikývlo. Prikývlo by na všetko. Marek znova zvíťazil. Získal to, čo chcel. Dal príkaz odviesť Deža a Aliho do ciel a dal im nasekať ešte päť rokov basy navyše, pretože ich očividne načapal, ako v base znásilňujú bezbranné dievča.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *