Denník črievice: Deň ôsmy

Denník črieviceDeň ôsmy

Puch môže ísť von. Nespomínal som to? Radostná novina. Prišiel už včera, na deň pánaboha. Keby som sa to dozvedel pred omšou, tak by som si počas kázne nehonil na záchode, ale ušiel za ním. Nemal to načasované. Ale aj tak som rád. Puch doma puchol. Aj penis puchol. Mne opuchol tiež. Ale nie pre pasivitu. Budem musieť s tým k doktorovi. Ten bude vedieť čo s tým. Sedel som na lavičke ako Forest a spomínal na vojnu. Forest, sa vie, že myslíme Foresta Gumpa, hovoril, že vojna je sračka. Sedel som ako Forest a spomínal na svoje boje. Pravda pravdúca, vojna je sračka. A moje bitky sa tiež končili všelijako. Aj do zadku. Sračka vyšla len zo Žihľavy. Mne opuchol. Spomínam

Read More

Denník črievice: Deň siedmy

Denník črieviceDeň siedmy

Vytrtkal som Žihľavinu spolubývajúcu na Žihľavinej posteli. Nebolo to mojou vinou. Sama sa mi ponúkla. Ja som len vyhovel v situácii sklamanej deve. Bolo ju treba potešiť a jedinú radosť akú som poznal bolo mať v nej prsty. Minimálne prsty. Žihľava bola hodná svojej prezývky. Už som netušil ale vedel, prečo ju tak volajú. Ona si ju neholila. Sa vie, nič by to nebolo, také porasty nie sú zlé vo chvíľach hrania sa na sedemdesiate-osemdesiate roky, alebo na pravek. Ale ona si ich akoby brúsila. Jeden vedľa druhého. Chĺpok ku chĺpku. Jeden popri druhom. A tak to pichalo ako jej sprosté nič nehovoriace slová, ktoré urážali všetkých naokolo. Prečo to Ucho tak žral? Nechápal som tomu. Keď som prvý raz

Read More

Denník črievice: Deň šiesty

Denník črieviceDeň šiesty

Militia má jeden most. Pomáhal ho obrábať aj môj foter. Otec predstavený. Tituloval by som ho tak, keby taký titul existoval, ale pasuje to len na matku. Matku celibátnu, ktorá otcovi nedala ani vtedy, keď ju o to prosil na kolenách. Tak sa rozviedli a matka sa stala matkou predstavenou kláštora, ktorého som bol jediným členom. Krista. Nebolo to s kostolným poriadkom, to dobre viete. Kričať nie, hrešiť nie, trtkať nie, počúvať hudbu nie, vodiť si domov návštevy nie… všetko nie. Lajčova mater bola lepšia, pretože mu tieto veci povoľovala. A dala mi kľúč od bytu. Pravda, nevedela, čo robí. Musel som sa správať tak, aby ma najbližší týždeň nevyrazila z domu. Matke predstavenej prvej stiekla

Read More

Denník črievice: Deň piaty

Denník črieviceDeň piaty

Lajčo si zbalil slivky. V skutočnosti žiadne slivky nemal, zbalil by aj tie. Balil všetko, čo sa na ženu podobalo aspoň z diaľky. Trenky bol základ, neviem prečo. Bol som pri tom, ako balil niekoľko párov a zakladal si na tom. Trenky. Pridrbaný chalan, kvapká mu na mozog, ale je člen. Ako každý ostatný, sa vie. Áno, dnes je ten deň, kedy odchádza. Bude ho ľúto. Budeme piť na jeho počesť. Po vedali sme si, že keď dnes odíde, večer musíme povinne na jeho počesť aj zatrtkať. S hocikým. Len nech to je žena. Lajčo sa tešil. Nie z našej blížiacej trtkanice, to mu bolo u prdele. Tešil sa, že ide preč. Jeho matka predstavená nevedela o čo ide. Tušila, že pôjde

Read More

Hello, Solvina-Diľe

xxxxxHello, Solvina-Diľe

Vytvorila som si účet na nejakej zoznamke. Neviem akej presne. Erotickej. To som vedela. Nemala som chlapa a potrebovala som, ako keď chlap potrebuje ženu. „Všetci sú rovnakí,“ hovorievali moje spolužiačky, „každý chce len fajku a pretiahnuť.“ A o to mi šlo. Nevedeli, že ja som iná ako ony. Nemohli to vedieť, boli spomalené. Niekoľko týždňov sa nestalo nič a všetko šlo rituálne dole pičou, ako hovorievali iné moje spolužiačky, staršie o stupeň. Samoška, nafotila som odvážnejšie fotky z ktorých som vybrala tie odvážnejšie, ale debilný internet mi ich neuznal. Nejaký chujový error to zakázal. Že také sa posielajú už len súkromne. Tak som nafotila iné. Prečo nie. Klamala som

Read More

Denník črievice: Deň štvrtý

Denník črieviceDeň štvrtý

Neuveríte mi. Ucho uveril v boha. Boha. A že vraj my sme tí, čo sú padnutí na hlavu. Hlavne, že on trtká tridsiatničku. Toto je v poriadku. A možno sa budú brať, preto uveril. Možno pre iné. Lajčo si myslí, že je chumaj. Už len preto, aby to ostalo pri bežnom poriadku. Žiaden dôvod. Ten udal, ale bol nepodstatný pre situáciu. Ucho bol člen, to áno. Ale že sa ide brať so Žihľavou preto, že mu povedala, že je s ním tehotná… ja by som to neriskoval. Za noc zafajčiť niekoľko prírodných fajôčok, ostriekať si pusinku a ktoviečoho ešte bola schopná, tak sa nechala opakovane preťahovať čerstvo odpaneným Uchom a vyhlásila, že je tehotná. Somarina. Ak vôbec bola tehotná, tak s Uchom nie

Read More

Denník črievice: Deň tretí

Denník črieviceDeň tretí

Ucho konečne narazil stožiar na horu sinajskú! Vážne, nepreháňam! Stalo sa to nečakane, ale očakávane. Dievča povedalo, že to nestálo za reč, že tých päť minút by vydržala aj trinástka. Mala skúsenosti, mala tridsaťpäť. Vyzerala mladšie. Pekné telo, prsia trochu ovisnuté. Pysky neviem, ale ucho tvrdí, že sú nahladko. Nedá sa mu veriť. Preháňa, aby splynul s davom. Je zamilovaný. Zamilovaný preto, že cítil pach medzi nohami ženskej. To tak býva. Potom sa od toho odvykne, začne to smrdieť, lebo si navykne, že jej ju vylíže, tak sa prestane pravidelne umývať a ešte sa predtým vymočí. V horších prípadoch aj vyserie a pri šesťdesiat deviatke mu zapichne nos rovno do čokoládového oka. Žihľava

Read More

Denník črievice: Deň druhý

Denník črieviceDeň druhý

Lajčo je člen, to sa musí nechať. Vták pôsobil ako kompas. Nasmeroval na ženské a potom do nich vnikol. Uchu preplatil nedoplatok prvého dňa ďalším alkoholom. Prečo nie. Pitný režim. Stretli sme sa až o dva dni. Po opici. Triezvi. Relatívne. Nedalo sa povedať, že sme skutočne triezvi boli, ale dokázali sme chodiť. Puch dopadol najlepšie. Okuliarnatá ho pozvala k sebe. Rodičov mala odcestovaných. Zajazdil si v teple postele a ostriekal jej okuliare. Rituálne. Puch sa nezaprie. Vraj ju nemala oholenú a páchla hnilobou. Že vraj ho pri olizovaní niekoľkokrát naplo a zvratky jej nechal vedľa. Nevšimla si to. Minimálne nie dovtedy, kým neodišiel. Mala pätnásť, ako kamarátka, ktorú na verejných pretiahol

Read More

Denník črievice: deň prvý


Denník črieviceDeň prvý

Nebol som na to sám. Kamoš mi pomáhal. Bol to dobrý človek, takého by ste chceli. Drogy? Žiaden problém. Chľast, ženské? Ešte menší. Vedel sa vyrovnať s každou požiadavkou. Jediné čo ho skutočne štvalo bolo, že si nikdy nevyrazil z kopýtka poriadne. Tak, ako by chcel. Nikdy. Sralo to celú našu partu. Mali sme ho radi. Bol člen. V skratke, vedel povedať „áno“ aj vtedy, keď my sme hovorili „nie“. Začali sme preto plniť jeho túžby a zistili sme, že má túlavé topánky. Kvázi to boli črievičky, ale tento názov je príliš radiátorový. Zrezali sme to na črievice a tak na jednu črievicu, aby bola väčšia sranda. K tomu sa možno dostanem neskôr.

Volal sa Matúš Hegedúš, ale všetci sme ho

Read More

Príbeh zo školy

Príbeh zo školy

 

(prerozprávaný príbeh mojej známej; podľa skutočných udalostí; ktorej chcem týmto poďakovať)

Prechádzal sa chodbou. Učiteľka ho poslala za dvere. Správal sa neslušne. Vraj. Hlúposť. Nebolo to neslušné, len jej nevyhovoval. Chcel z tej školy vypadnúť čím skôr niekam na vysokú. Nebola to stredná pre neho. Bez zmyslu. Učitelia si vymýšľali tresty, žiaci výhovorky. Ospravedlnenky sa tlačili jedna radosť a nikto si nevšímal ich pravosť. Nikto. Všetko bolo skorumpované a závislé na peniazoch. Nikomu nešlo o nič iné. O nič… o nič, o nič. Škola mala návštevu z vysokej, nejakej z tých farárskych škôl. Chceli ich zrušiť, preto začali robiť

Read More