Nemám to ľahké

„Vy ste autorita ako lusk.“

Začervenala sa. Vedela to. Nepovedala to. On nevedel čo všetko robí popri tom. Mohol si to domyslieť. Kretén. Keby pohol rozumom. Asi ho to bolelo. Asi aj ten rozum. Preto ho nepoužíval. Keby to zistil…

Ako to bolo? Never nevernej žene, chce techtle-mechtle v sene. Chlapcovi vylepila po papuli. Čo ma také po nej pospevovať… i keď je to pravda. No a čo. Hlavne, že sa to nedozvedel manžel. Možno by ju pochválil. Šukal ju on. Šukal ju riaditeľ. Šukal ju milenec. Tak kamoš. Tak ďalší kamoš od tanca. Tak dvaja-traja zákazníci za noc a tak kto prišiel. Nemala to ľahké. Zahrať denne toľko orgazmov… to nebolo len tak. A pritom sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Nie je to ľahké. A ona to vedela. Vedeli to aj oni? Rada by im to povedala. Ale nie ten chlapec. Čo sa má čo kokot starať, či je verná. Na druhej strane, možno si len pospevoval pieseň. …nebol to text nejakej pesničky? Nevedela. Počúvala hip-hop. Na ten sa dalo krútiť bokmi, zadkom… robiť obdivuhodné kreácie. Text si vymýšľala. Ak nevymýšľala, žula žuvačku. Alebo fajčila cigaretu. Alebo fajčila. Bola vyťažená.

„Kedy vy vlastne spíte?“

Čo? Ona a spať? Pri decku a manželovi? Najprv musí nadojiť manžela, odľahčiť mu vajcia, tak ju musí nadojiť malý a tak musí ísť dojiť do ulíc. Spala tri hodiny denne. Tak aj vyzerala. Vychradnutá ako suka. Veď ňou bola. Odpovedala stručne.

„Aha. Máte toho asi veľa.“

Veľa. Čo bolo pre ňu veľa? Denný priemer bol mať postupne piatich. Niečo nad bolo sedem. Liga bola po dvoch. Dnes mala málo. Eurá sa utrácali ľahko, zopárkrát musela pridržať a afektovať vzdychy, aby mala dosť. Klame sa ľahko, keď máte oholenú a pod päťdesiat váhy. A vzdychy. A on vypité.

„Pozerám… manžel, synček… koľko má?“

Syn? Asi rok. Nevedela presne. Nebola si istá, či manžel je jeho otcom. Nedal robiť testy. Kým ho živil, aj pre ňu to bolo zabudnuteľné. Zasran sa aj tak nikdy nebude pýtať kokotiny. Ak, dostane po papuli ako ten, čo spieval.

„No to je pekne. A manžel pracuje ako kamionista?“

…a jebe do syfilisom obdarených pocestných. To povedala len pre seba. Nahlas vyschnuté áno.

„Takže sa o synčeka staráte sama…“

Nie, hádžem ho z mosta, kokot. Tam ho chytajú ostatní a živia ho. Chuja.

Riaditeľ si napravil okuliare. Nechal pohľad na minisukni. Bolo leto, nečudoval sa. Nečudovala sa ona. Nech zíza. Kým má nohy ako sa patrí. Ak nebudú, nebude na čo pozerať. Bude musieť ísť robiť dve legálne práce pre moletky. To ešte nemala v pláne robiť. Aspoň päť rokov ešte nie. Snáď inokedy. Predklonila sa. Málo. Aby to vyzeralo nenútene. Ako ten smiech. Všimol si výstrih. Už ho mala. Prvé lákadla zvládli ovládnuť všetko prebytočné. Nemala ďaleko do prijatia.

Dvere boli zamknuté. Skontroloval ich pre prípad ešte raz. Tak zastal tesne vedľa.

„Tak? Čo bude teraz?“ Bokmi nasmeroval vpred. Vytrčil objem medzinožia a čakal. Čakali dvaja. Nebude robiť prvý krok. On je šéf, nech sa snaží. Rozzipsoval si rozkrok a vytiahol malý pipík. Myslela, že je väčší. Že puchne. Puchol. Ale pomaly. To zas bude roboty. Bez pýtania ho vzala do rúk. Aby sa necítil trápne. Nie šéf. Klát. Mať malého len tak pohodeného pred tvárou nie je žiadna slasť. A čakanie, sekundy… všetko bolo dlhé. Prehltne, pôjde. Má dnes takých prehltnúť ešte ligových dvoch, tak nadligových, bonusových… tých aspoň plus dva. Prešla po ňom naslineným prstom, dvoma, troma. Nasledoval pravidelný pohyb zápästím. Mala prax. Vedela, ako pokračovať, aj keby bola opitá. Už to robila aj zakonzervovaná v alkohole. Bolo to obťažnejšie, ale všetko zlé bolo na niečo dobré. Získala prax. Keď sa ukázal vo svojej celej plnej stoporenej malej kráse, obnažila ho od rúcha, ktoré židia nepotrebovali. Mali to jednoduchšie. Žida nemala. Bez kože mali výdrž skoro dvojnásobnú. To by sa jej nechcelo. Platili rovnako. Fuj. Tento vyzeral byť na rýchlovku. Zavzdychá, vypľuvne, podpíše papier, je prijatá. Naslinila si pery. Boli suché. Od tepla. Trením vznikne väčšie. Suchými perami to ide bolestnejšie. Môže sa im stať malá nehoda a bude vyzerať ako tie na kraji ciest. Nie je kurva. Ona nie. Je solídna žena, milujúca manželka a matka dvoch detí. To druhé mala v sebe. Ani to netušilo, kto je jeho otcom. Netušila ani ona. Manžel kamionista bude rád. Zachová rod nemanželskými. …kto na to príde? Kým nebudú čierni, žltí a šikmookí… nebudú. Takých nepraktizovala. Trhla ho ku koreňu. Nepošteklil hrdlo. Bol malý. Skôr sa spraví. Skôr pľuvne. Bola pripravená na všetko, v kabele schovávala náhradné tričko. Vlastne pár. Netušila, kedy sa ešte zakydá. Tak, a bolo. Dostal sa do tranzu. Vzdychal ako školák. Mala ho rozobratého, ani to netušil. Slobodný? Asi nie. Slobodný s peniazmi si kúpi. Ženáč bez obrúčky. A bez sexu. Žena mala najskôr po celodennej šichte dosť, doma nechcela. Ktovie, možno kolegyňa z ulice. Ktovie, čo si myslel on. Asi na šumenie mora, príval vody, lesklú tyč tanečníc, ohybné telá… Neznášala, keď ju ťahali za vlasy. U tohto urobila výnimku. Nenamietala, bol to originálny jednorazový džob. Ide o peniaze. Medzinožné vlasy ju pošteklili na nose. Chcela kýchnuť. Vydržala bez toho. Polepili sa jej ústa. Tak ovisol. Tak ho vybral. Otvorila ústa. Ukázala mu výsledok. Zbytočne uhynuté deti. Teraz ich prehltne. Už zabudla, ktorou dierou sa semeno dostane zo žalúdka von. Všetkých zaujímalo, ako sa dostane dnu. Zvyšok bol nepodstatný. Utrel sa do vreckovky. Spravil zo seba človeka hneď potom, ako zo seba spravil chlapa. A tak sa zachoval gentlemansky. Nechal, nech sa pozrie do zrkadielka, kto je krajší ako ona. Nemala konkurenta. Obe strany boli spokojné. Aj riaditeľ. Vycapil štempeľ na papier. Hotový certifikát. Ešte autogram, a bolo to. Prijatá.

Tak sa stretali ešte pravidelnejšie. Obedňajšie pauzy boli predlžené o dvadsať minút bielej lepenky. Rozviedla sa, lebo sa rozviedol on. Našli k sebe cestu. Vzali sa a žili šťastne až kým sa nerozviedli. Prišlo druhé decko. Počet vykadených nepočítala. Miesto práce nahradila mladšia. Skúsenejšia. Pekné nohy, ladné boky, hlboký výstrih. Tanečníčka. Profesionálka. Hotová učiteľka tanca.

…a jej za štebotu dvoch hladných krkov doma ostalo pospevovať si na rázcestí ciest Never nevernej žene, chce techtle-mechtle v sene.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *