Denník črievice: Deň jedenásty

Denník črieviceDeň jedenásty

S Lajčom som sa musel rozlúčiť o pár dní. Tá narcistická nacistka sa mu ozvala po troch dňoch. Mal prísť. Sa vie, znova ju zasvrbela. A na druhej strane, kto môže Lajčovi odolať. Akurát Hexa so Xowou. Pretože sú lesby. A možno ani tie nie, ale Lajčo by sa predo mnou nikdy nepriznal, že trtkal so Xowou. Vedel, žeby ma to polámalo. A potom by som musel polámať ja jeho. Minimálne polámať. Sa vie, Xowa sa mi páčila a chcel som ju. Keby ju Lajčo trtkal, nepriznal by sa mi. Bolo by to proti pravidlám kamarátstva.

Sedel som niekde za kostolom. Neviem, kde sa objavila lavička, ale bola tam. Akoby na mňa čakala. Popoludnie bolo úžasné. Sa vie, drogy robili svoje. Uchova tráva robila svoje tiež. Dostala ma do súkromných diskusií. Tak som sa rozprával s holubom. Nechcelo sa mu sedieť pri zvonoch. Odbíjali nejaké farárske rituály a ten holub sa im vzoprel. Nemohol sa na to pozerať. A na záchod by ísť nemohol. Nemusel, aby som bol presnejší. Ja som to mal povinné. Ak som nechcel počúvať otrepané reči tajného trtkáča malých chlapcov. Holub sedel poslušne. Rovnako poslušne počúval moje výlevy. Sa vie, v Militii sa dobre počúva každého. Holub si zvykol. Natriasal hlavou aj keď som močil na obrazy dajakých pokrytcov, čo boli pre farára staré a tak dal kúpiť nové. Tieto vyradil a čakali na vhodnú babizňu, ktorá by si ich vzala domov. Farby sa roztiekli k rámu a holub poslušne zakýval hlavou, že som spravil dobrý skutok. Sa vie, dobré skutky som páchal často a rád. Tak som mu povedal, že môj stožiar je pripravený zaútočiť a vztýčiť vlajku na nejaké oholené pohorie a vŕtať sa v ňom v pravidelných rytmoch. Odpovedal kladne. Anibohnevie, či taký holub by kývol ináč, ako kýval. Asi nie. Tak som sa ho chcel opýtať, aké pysky má rád on a či si holubice holia vagíny tiež, ale v kapse od mariánky mi zavibroval mobil. Neznáme číslo zvonilo krátko. Zdvihol som na holubov povel. Ozval sa nejaký tajomný hlas. Ženský. Sa vie, prekvapilo ma to a nedošlo mi, že som zhulený ako prasa a čumím na roztekajúcu sa sväticu na plátne. Vraj, že volá Júlia. Boha, aká Júlia? Kristoval som pDČ11KAP4red kostolom predpísanú modlitbu z modlitebníka, ktorá, sa vie, tam napísaná určite nebola. Nezabudol som pripomenúť, že ja nie som Rómeo, že mi volá Júlia. Holub dal za pravdu. Hlas ženy tiež. Len to prvé, to druhé nie. To, že sa volá Júlia. A že má voľný čas. Boha, ale kto to bol, Krista? Ani ten mi nevedel dať odpoveď. Ani znamenie. Svätica na obraze sa roztiekla spolu s močom a plakala od smiechu. Zo mňa. Aspoň tak sa mi zdalo.

Vraj som ju trtkal. Pretrtkal po prvýkrát. Neviem, koho som mal prvýkrát. Až potom mi došlo, že to bola Lajčova nevlastná sestra. Volala sa Júlia. Julka. Mohol som si to spojiť, lebo Lajčo sa volal Julo.

DČ11KAP1 Julka bola doma sama. Chcela, aby som prišiel. Nemohol som neodmietnuť, ale mal som obavy. Naše prvé a doteraz posledné stretnutie nedopadlo podľa očakávania. Nepopieram, jazdilo sa slušne, ale tesne. A takú tesnosť som nemal rád. Sa vie, kto by aj, keď mu potom čurák napuchne. Bývala neďaleko. Ani som nedofajčil. Kývala z okna a šla mi otvoriť. Tak vtisla na líce bozk ako pubertiačka a natlačila ma do výťahu. Išiel veľmi dlho. Možno sa mi to zdalo, možno to bolo drogami, ale išiel predlho. Nakoniec dorazil na druhé poschodie a Julka ma vytiahla von. Hovorila niečo o výdrži a neviemčom. Nevenoval som tomu pozornosť, kto by aj. Tak sa na mňa natlačila ako páska a nenechala ma porozhliadať sa po byte. Ani som sa nenazdal a bol som nahý pred zrkadlom na chodbe. Začal som premýšľať, ako sa to mohlo stať, ale všetkému bola na vine Julka. Všetkému. Povedal som na plnú hubu, že kvôli jej úzkym, neroztiahnutým pyskom som niekoľko dní nemohol vôbec nič podniknúť. Sa vie, nič sa mi ani nenaskytlo, ale nemohol som povedať ináč. Chcelo sa mi z nej spraviť chuderu. Julka si uhla. Predtým, ako mi volala. Počul som to po hlase. Bolo jej to ľúto, sa vie. Ale nie tak, ako som chcel, aby jej bolo. Bez príkazu si predo mňa pokľakla a cítil som sa ako farár na omši pri spovedi. Vzala do rúk už odpuchnutý stožiar a začala sa s ním hrať. Netrvalo dlho a prehlo ma v páse. Musel som si sadnúť. Vošli sme do obývačky, to už som ju mal ako na dlani v dlani a masíroval ju. Oplácala mi to rukou a bozkami s nechýbajúcim jazykom. Vedela aspoň to. V bozkávaní bola najlepšia. Takprestala a nahého ma nechala v poloľahu na gauči. Znova si strčila penis do úst a pocmurkávala. Asi nebola pripravená na zásuv. To nič, aspoň sa nezapackám ja od nej. Niekoľko cmurkov prežila len tak, bez všetkého, ale potom jej nedalo a roztiahla nohy, masírujúc sa sama. Zvládla to. Darmo sa nehovorí, že žena dokáže niekoľko vecí sama. Tak som jej ponúkol Uchovu trávu. Neodmietla. Chvíľu sme holí pozorovali hviezdy pri slnečnom počasí a tak sa smiali bez toho, aby niekto niečo povedal. A tak sa osedlala na špičke stožiara a začala hopsať. Sledoval som jej neveľké nadskakujúce prsia, mysliac si svoje. Sa vie, ona si myslela tiež, lebo si začala pohmkávať nejakú pesničku. S Lajčom si rodinkárstvo nezaprú, on robí to isté. Pri sexe som ho ešte nevidel, ale stavím sa, že hmká aj tam. Julka sa vyskákala na špičke a tak sa opýtala, či ma to bolelo. Že nie. Tak, či môže ešte raz. Že hej. Dala také tri-štyri kolá. …že ju to bavilo… mňa by to prestalo baviť hneď na začiatku. Sedel som v ľahu a čítal si pohodený týždenník na stolíku. Keď s hopsaním skončí, sama povie. Prišiel na ňu hlad. Možno o minútu. Možno o dve. Zľakol som sa, že do mňa zahryzne, potom, že odíde do kuchyne a zabudne sa tam. Nestalo sa nič z toho. Postavila ma pred gauč a začala si ho strkať hlboko do úst. Tvárila sa lačne, ako by ho naozaj jedla a môj opadávajúci strach chvíľkami narastal. Nemal soms a čoho báť, Julka bola profesionálka vo fajke. Buď sa jej to páčilo, alebo jednoducho nevedela odolať. Alebo bola naozaj hladná a myslela si, že ju strkanie penisu do úst nasýti. Hýbaniu rúk sa nedalo odolávať večne, nakoniec som to nameral priamo na ňu a trafil miestami aj otvorené ústa. Julka bola celá bez seba, rozotrela si semeno po nahom tele a začala skákať aDČ11KAP2ko zmyslov zbavená. Od radosti. Nevedel som, že moje semeno spôsobuje toľkú radosť. Myslel som si dodnes, že je to len lepkavé niečo, s čím sa nehodno zabávať pri diere bez gumy. Asi sa to berie príliš komplikovane a úlohu šťastného semena pochopila správne len Julka. Možno sa niekedy naučíme aj my ostatní.

Nakoniec sme sa vybrali von. Julka, stále zhulená, sa zabudla obliecť. Vyletela ako Venuša. Sa vie, pozerali na ňu ako na bohyňu. Klitoris nemala roztrtkaný ako obyčajne ženské majú a visí im to ako jazyk, všade bez chĺpka ako vekovo jednociferné dievčatko, s blond vláskami na hlave. Akurát botasky si nezabudla dať na nohy, a kľúčik prevesiť okolo krku. Ani bohnevie, čo jej povedala mama, keď ju videla. Dúfam len, že nie, pretože potom by sa veľa vecí zmenilo a ja som bol nerád, keď sa veci menili. Najmä nie také veci, ako Julka. Rád by som ju ešte niekoľkokrát poznal.

©hexagramus, DČ11©

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *