Denník črievice: Deň desiaty


Denník črieviceDeň desiaty

Krista nepriznaného! Ráno sa budím, kurva, zvonček zvoní tak skoro, veď bol ešte obed, ale… nikto by mi to neuveril. S päsťou som šiel k dverám, že tomu nešťastníkovi prijebem zo dve-tri a bolo by mi jedno, či by to bol aj sám boh, ale bol to Lajčo! Lajčík-vajčík sa vrátil! Vrhol som sa mu okolo krku ako buzna a strapatili sme si vylysené hlavy. Vraj len na pár dní prišiel, lebo som mu chýbal. To je kamoš, sa vie, Krista! Okamžite sme šli podniknúť veci, čo by ani podnikatelia nepodnikli. Sa vie, šli sme za Uchom a ten nám na vatikánsku predal zopár gramov mariánky. Zmotali sme to do papierika z nejakého modlitebníka z kostola a pri vypaľovanom článku o Zdravase sme sa chytali za hlavy od smiechu. Mal sa dobre, dokonca ešte lepšie, ako som si myslel. Už mi aj zdurený trt prestal tak prekážať. Lajčo si toho všimol bez toho, aby som mu o tom povedal. Vraj na to fakt nie je žiaden liek a netreba trtkať. Ak to nechám na pokoji pár dní, tak do dvoch týždňov si ho môžem úspešne zasunúť.

Medziiným hovoril aj o svojich zážitkoch, ale dopovedal ich až na ďalšom pive. Vyhnali nás z kostola stareny, že vraj je to dom boží a že v ňom nemáme čo robiť. Lajčo sa k tomu ozval nacistickým prízvukom, ktorému sa v Nemecku priučil, že ich môže jebať, lebo boh povedal, že do kostola môžu chodiť všetci. Vynadal im nejakou pokazenou nemčinou a bolo. A sedeli sme na lavičke pred kostolom a smiali sa ďalej. Zarobil slušnú kôpku peňazí. Chcel mi nechať päť stovák. Sa vie, odmietol som. Bol to kamoš, nebudem ho okrádať. Nechal som si stovku. Zíde sa mi v krušných časoch. Nič nového som nemal. Mal, ale Lajča to nezaujímalo. Možno aj áno, ale tváril sa úplne opačne. Nepovedal som mu o sestre, už by nebol kamarát do časov. Možno aj hej, ale človek si
nemohol byť vždy istý takými kokotinami. Človeku napadne veľa. Lajčo trtkal prvú nemeckú ligu profesionálnu veľmi ťažko. Jeho reči boli o sťažovaní, hoci spomínal rád a zips na rifliach sa duril von a chcel odhaliť tú mašinu, ktorá stavala do pozoru nacistické bradavky. Nemky som mal za nacistky, Lajčo nie. Povedal, že sú to správne ženské s hlbokými dierami. Bol podrobený nejake
j, čo mala veľa eur a veľa neukojených túžob. Mala zmysel pre sex a pre žúrky. Lajčovi sa páčila len krátko. Hovoril, že keď si ho vybrala ako z katalógu, bol celý bez seba. Chcel z nej vytrtkať dušu. Nedovolila mu to. Trtkala ona. Zohnala si určitý počet takých ako bola ona a Lajča nadopovala tabletkami. Aby mal výdrž celú noc. Aby postupne po sebe pretrtkal desať takých neukojených päťdesiatročných samíc, ako bola ona. Splnil sa mu sen. Trtkal za peniaze. Jej sa splnili túžby, bola pretrtkaná mladým uchom, ktorý sa ani nevolal Ucho, ale Lajčo. Nechytil žiadnu chorobu, museli byť očkované. Preverované systémom. Prestalo sa mu to páčiť, keď si za peniaze mohol kúpiť pekné auto a ona ho chcela mať počas dňa mimo postele ako šoféra, ktorý ju mohol preťahovať v aute alebo na záchodoch vždy, keby mala pauzu na rokovaní. Pohádali sa. Rozmýšľal som, ako sa to asi mohlo odohrávať. Tá hádka. Lajčo predsa nemecky veľa nevie. Bolo to asi samé fuck fuck fuck, ale aj to hovorilo viac menej o jebačke. Môj skromný názor mi hovoril, že mu to skôr hovorila ona v posteli, ako on na ulici. A možno dačo nemecké. Vraj tam dole nie sú blond. To je novinka. Myslel som, že hej. Lajčo sa z toho smial ako prijebaný. Keď Alojzke pozrel medzi nohy prvý raz, išiel sa popukať od smiechu. Vraj až plakal. Tak mu vylepila a plakal ešte viac. Sa vie, od smiechu. Žena ho nevedela zlomiť. Iba pri orgazme. Jedine matka predstavená by ho zlomila. Nie jeho. Moja. Jeho mater nevedela, akú prácu vykonával. Lajčo nevedel, akú prácu som vykonával ja. To nič. Alojzka bola z presadzovanej árijskej sorty. Bola blond len hore, modrooká tiež len hore. Sa vie, kým Lajčo nepritvrdil, aDČ10KAP2ko mal vo zvyku, a nezačal ju tľapkať po zadku, až kým nezmodrela aj tam. Tak bola modrooká aj dole. Blond nie. Nacistickým tempom pochodových piesní sa dotrtkali do vyšších levelov a za nazbierané bonusy si kúpil oblek. Vyzeral ako štramák, čo vám poviem. Sa vie, to je Lajčo. Furt vytrtká so systémom. Chlapec ovláda základy trtkacej psychológie. Vytrtkal by dušu aj najvyššej materi, keby šlo o peniaze. Pravý Slovák. Z rozprávania o Alojzke som sa dozvedel až-až. Napríklad, že to bola neukojená zbohatlícka samica. Mala okolo päťdesiatpäť a pysky ju svrbeli ako štrnástku na verejných záchodoch. Okrem klasickej nacistickej pehavej farby pleti, vlasov a očú mala klasických niekoľko oveľa objemnejších kíl, aké sa na jej vek patrili. Sa vie, nepatrili, ale Lajčo nemohol namietať. Vybrala si ho ako z katalógu. Vraj to v skutočnosti aj katalóg bol. Nejaký súkromný na internete. Lajčo tam dodal fotky, rozmery a cenu. Zadal vysokú. Mal výhodu, mal aj vysoké mierky. Cena bola primeraná k rozmerom. Alebo naopak, prehoďte si to ako chcete. Keď to šlo bez gumy, platila viac. Lajčo to mal v prdeli. Myslím teraz gumu, nie penis. Ten do jej prdele zasunul len zopárkrát. Aspoň sa tak priznal. Ktovie, možno ju tam obrábal análne akobohneprikázal. Nikto sa v Lajčovom sexpostoji nevyznal. Kto aj mohol, Lajčo bol nezmar. Zmaril akurát tak ženskú poctivosť. Alojzka poctivosť stratila pri tanci. Tak povedala a Lajčo sa rehotal ako púštna kobyla, lebo si predstavil striptíz. Bola neschopná. Tyč, aj ten tanec. Keď sa opila, vyvádzala. Mal pocit že to má po manželovi. Nebola vydatá ani rozvedená. Len bola. Užívala si život a dobre platila. Robila v nejakej banke šéfku a tam sa Alojzka nevolala. Sa vie, také meno mala len na sexserveri. Sa vie, že som sa Lajča pýtal na všetky podrobnosti. Povedal iba niekoľko faktov. Zarážajúcich. Tak napríklad, Alojzka používala tabletky. Stále. Nie tie proti nežiaducemu tvorstvu, čo sa objavovalo po deviatich mesiacoch. Brala aj tie, ale brala hlavne tie na výdrž. Lajčo jej nestačil. Naučil sa ich brať tiež. Tak ich brali obaja a tak si užívali celú noc až do rána. Tak jej dal nejaké drogy. Nevšimla si toho. Bola chemicky založená. Ako tá chemická banka, ktorej šéfovala. Lajčove drogy vo víne zacítila neskôr ako vínovú pravdu, ktorú vraj našla. Hovno. Ak je vo víne pravda, tak Forest mal pravdu a vojna je sračka. Sa vie, Lajča poriadne zjebala za tie drogy. Bolo jej tak zle, že ogrcala celý hajzel aj s hajzelpapierom a nemala si ako vytrieť pysky. Teraz myslím tie hore. Možno aj tie dole. Lajčovi preplo, trtkal ju zozadu aj počas dávenia. Chlapec je člen. Sám povedal, že si v Nemecku bude užívať ako sa patrí a tak aj bolo. Počas záchodovej trtkanice apeloval pochodové piesne a keďže nepoznal žiadne nemecké, spieval jej Mansona. Keď mi to vravel, rehotal sa, až mu bolo vidieť novoopravené zadné blomby, čo v Nemecku robili lepšie ako na Slovensku. Za väčšie peniaze, ale Lajčo si to mohol dovoliť. Vraj Mansona sa nedá spievať, lebo ten satanista vrčí do mikrofónu ako zdochýnajúci pudlík. Až potom som pochopil, čo tým myslel. Chcel povedať, a potom to hovoril vždy keď povedal, že to robí na Mansona, že to robil a robí na psa a že pri tom vrčí ako pes. Prosto Lajčo. Člen a brat v bohukristu. Keď sa Alojzka vydávila, Lajčo ju poslal osprchovať sa. Bola povoľnejšia a nechala sa manipulovať po drogách. Lajčo to vedel, preto ich vzal. Vďaka Uchovi sme v drogách boli skúsení a tak si Lajčo skúsenosťami podkutý užíval Alojzkinu nepodkutosť. Keďže mal zdurený stožiar a potreboval si vajcia odľahčiť, narazil jej do neumytých a neprepláchnutých úst svoju hadicu. Hygiena je pojem pre Lajča v mnohom odlišný ako u ostatných ale na to si človek zvykne. Lajčo má preto holú hlavu. Nechce dostať vši, keď to robí pri kontajneroch. Už to tam nerobí, ale keď sme sa zašívali ako školáci, tak si pri verejných košoch honil a tak preťahoval spolužiačky. Len tie naivné blondíny. Militia má takých veľa. Teraz preťahoval takú istú nacistickú blondku, síce staršiu, ale za peniaze. Fajčila zaučene. Vedela správne mľaskať, hltať, ísť ku koreňu. Prekvapený kamarát s malým v jej ústach ostal v šoku a nechal si to robiť dlho. Myslel asexuálne, takže to trochu trvalo. Nemala štátnu klapačku. Ešte jej držali vlastné zubiská, takže sa mohol obávať, že mu zahryzne, ako Puchova suseda mňa. Lajčo sa na tom išiel rozpučiť od smiechu. Mne do smiechu nebolo. Alojzka a jej dolná paluba po preplávaní sprchou sa vrátili do obývačky na gauč a tam Lajčovi ukázala svätyňu. Obkopal ku ako úrodu a nemala dosť. Tak jej ju pokropil jazykom. A nestačilo ani to. Sa vie, tabletky. Bola nahratá keď bola aj zdrogovaná. Silná výdrž sa zmenila na silné orgazmy. Desaťminútová trtkačka jej prišla ako večnosť a striekala nonstop aj bez pesničky Michala Davida. Ozaj, prečo ho spomínam. Toho Davida. Alojzka totiž Michala Davida počúvala a mala doma niekoľko napálených cd. Paradox vysokých zárobkov. A tiež si myslela, že Lajčo je Čech. To až potom ako jej vysvetlil, že nie je z Ukrajiny. To si myslela ako prvé. Slovensko poznala len okrajovo. Mali tí Nemci radšej za svetovej napadnúť Česko a nie Poľsko. Nemala by v tom teraz Alojzka taký bordel ako medzi nohami. Neholila sa. Lajčo prvýkrát musel medzinožnú dieru hľadať zrakom hmatom a bohneviečím. Tak jej prikázal aspoň pristrihovať. Nechcelo sa mu vyberať medzi zubami. Komu by aj, keď to bolo točiace, čierne a povypadávané z pyskov. Možno tak Ucho. Ale ten by za Žihľavu skočil do žihľavy. Prečo aj nie, chceli sa brať. Lajčo sa ponúkol za hlavného podpisovača. Nechcel veriť, že Ucho prišiel o rozum. Nedalo sa mu vytĺcť z hlavy, že za tri týždne nie je možné spraviť decko tak, aby bolo v piatom mesiaci, či akom to bolo. Lajčo sa smial a tak som sa smial aj ja. Povedal mi, že hovoril o mne Alojzke a tá ma chcela spoznať. To bolo ešte predtým ako sa dozvedela o tých drogách. Žeby sa hodila nejaká trojka. Mne by to neprekážalo, ak by zaplatila aspoň polovicu z toho, čo dala Lajčovi. Prišiel v balíku a obleku. S farebnou kravatou. Člen, sa vie. Po drogách ho vyhodila a kázala sa mu spamätať doma. Tak sa spamätával a fajčili sme trávu, zabalenú do modlitebnikových strán. A smiali sa z jeho dovolenky.DČ10KAP3 Tak sa mal vrátiť, ale bezo mňa. Nechcela mňa, lebo nechcela fet. Stačil jej Lajčo. Ten síce mal fet, ale mal požadovaný výkon. A to sa jej rátalo viac, ako ďalšia holá hlava, ktorá by ju trtkala za peniaze. Tak som sa smiať prestal, ale Lajčo povedal ďalšiu príhodu o Alojzke a jej hrudníku, padajúcom pod pupok. Musel ich občas nadvihovať aby sa uistil, na ktorej strane leží. Sa vie, ona. Ale o tom poviem až nabudúce, ak vôbec. Teraz sa mi to zdá príliš nechutné a nechcem premenovať Denník črievice na Nočník trámky. Aj keď by to bol asi presnejší názov. Ten prvý mi príde nevinnejší.

©hexagramus, DČ10©

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *